Bahrajn: Model regionálneho spolužitia?

1 BAH
1 BAH
Avatar Juergena T Steinmetza

Malý sunnitský arabský národ v Perzskom zálive, Bahrajn, zverejnil tento týždeň správy na titulnej strane v malom židovskom národe, uprostred odhalení, že panovník Hamad bin Isa al-Khalífa odsúdil arabský bojkot Izraela a dal jasne najavo, že jeho občania môžu navštíviť Jeruzalem počas prejavu k delegácii Centra Simona Wiesenthala so sídlom v Los Angeles.

Aj keď je Bahrajn „otvorenejší“ než mnohé iné moslimské krajiny, ani zďaleka nie je „slobodný“ v západnom zmysle slova, keďže väčšinovému šíitskému kráľovstvu vládnu sunnitskí kráľovskí členovia, ktorí v žiadnom prípade neváhajú zakročiť proti občianskej spoločnosti a zasahovať. o základných ľudských a občianskych právach, keď sa cítia ohrození. Manama tak bola opakovane odsudzovaná dozornými skupinami za potláčanie politického nesúhlasu, väznenie aktivistov a v podstate vytváranie atmosféry strachu medzi tými, ktorí sú proti politike vedenia.

A hoci sa monarchia pravidelne zameriava na šiitských duchovných a radikálnych sunnitských kazateľov, ktorí sú vo všeobecnosti napojení buď na islamistické Moslimské bratstvo alebo iné džihádistické skupiny, v skutočnosti je v tomto národe miera náboženskej slobody neobvyklá vo väčšom islamskom svete.

V Bahrajne možno nájsť Žida modliaceho sa v synagóge, ktorá sa nachádza v blízkosti hinduistického chrámu, ktorý sa nachádza vedľa mešity.

Za týmto účelom sa bahrajnský princ Nasser bin Hamad al Khalifa 14. septembra zúčastnil na medzináboženskej konferencii, ktorú spoluorganizovalo Wiesenthalovo centrum, kde podpísal Bahrajnskú deklaráciu o náboženskej tolerancii a oznámil, že kráľovstvo vybuduje múzeum venované tejto veci.

Podľa rabína Marvina Hiera, zakladateľa a dekana Wiesenthalovho centra, nejde o jednorazový výstrel, ale skôr „je veľká vec, že ​​to kráľ Bahrajnu urobil. Je dosť malý na to, aby bol prvý. Čím väčšia krajina, tým ťažšie a tým viac ľudí odpovedáte.

„Kráľ je bystrý, vďaka tomu naladený na americkú kultúru – je veľkým fanúšikom Franka Sinatru – [a] odhodlaný dostať sa z neduhu Blízkeho východu,“ vysvetlil pre The Media Line.

Pokiaľ ide o samotnú udalosť, rabín Hier zdôraznil, že izraelská národná hymna bola spievaná spolu s hymnami arabských národov, čím sa posilnila platnosť vyhlásení al-Kalifu. „Boli tam zástupcovia SAE, veľvyslanec v Kuvajte, silný kontingent moslimov, niektorí Arabi z Európy. Zástancovia tvrdej línie v regióne si musia uvedomiť, že toto je začiatok novej revolúcie,“ predpovedal.

Tvrdenie, že akýkoľvek stupeň umiernenosti sa má pestovať ako potenciálna brána k väčšiemu spolužitiu, je v skutočnosti dojímavý. Veď napríklad Židia nesmú ani vkročiť do Mekky, najposvätnejšieho mesta islamu, a po vytvorení Izraela v roku 1948 boli väčšinou vyhnaní ediktom alebo vysídlení násilím z regionálnych moslimských krajín.

Dnes sú náboženské menšiny od Koptov po zoroastrijcov utláčané od Egypta po Irán, zatiaľ čo tisíce jezídov zavraždil len pred niekoľkými rokmi Islamský štát v Iraku. Práve v tomto kontexte niektorí obhajujú názor, že náboženská sloboda sa na zásadne netolerantnom Blízkom východe považuje za relatívnu a súvislú.

Prevládajúca otázka teda znie, či by sa Bahrajn mal považovať za potenciálny model pre moslimský svet alebo ho dokonca opatrne oslavovať; a ak áno, ako naplniť ultrakonzervatívne masy rovnakým zmyslom pre prijatie, aký demonštroval al-Khalífa?

Ťažkosti sa dokonale ukázali, keď The Media Line kontaktovala prominentného bahrajnského novinára, ktorý odmietol čo i len komentovať mimo záznamu kvôli „citlivosti“ záležitosti. V tomto duchu izraelské ministerstvo zahraničných vecí pôvodne na svojom arabskom účte na Twitteri napísalo, že „bahrajnský kráľ Hamad bin Isa al-Khalífa odsúdil arabský bojkot proti Izraelu a potvrdil, že občania Bahrajnu teraz môžu slobodne navštíviť #Izrael“ – predtým, ako to rýchlo vymazalo. .

V skutočnosti je táto úloha monumentálna, pokiaľ ide o židovský národ a jeho štát, keďže viaceré prieskumy uskutočnené za posledné desaťročie ukazujú, že ohromujúca časť moslimov na Blízkom východe má antisemitské názory.

Kľúčová štúdia z roku 2014 na 53,000 92 ľuďoch po celom svete, ktorú uskutočnila židovská organizácia so sídlom v USA, ukázala, že 81 percent Iračanov má negatívny postoj k Židom, zatiaľ čo 80 % má v Jordánsku, 74 % v Spojených arabských emirátoch a 93 % v Saudskej Arábii. Snáď najviac znepokojujúce je, že najvyššia miera antisemitských názorov zo všetkých regionálnych obyvateľov bola zistená na palestínskych územiach, kde celých XNUMX % obyvateľov Západného brehu Jordánu a Gazy udržiava nepriateľstvo voči Židom.

Pokiaľ ide o Bahrajn, podľa prieskumu viac ako štyri pätiny jeho občanov prechovávajú antisemitské nálady, čo pravdepodobne znamená, že asi milión Bahrajncov pravdepodobne neprijme jeho ponuku na cestu do Izraela. V dôsledku toho vyhlásenia bahrajnského panovníka, hoci sú pozitívne, predstavujú iba malý krok správnym smerom.

Alternatívne bude základ pre rozšírenú náboženskú toleranciu na Blízkom východe pravdepodobne dosiahnutý, ak vôbec, vtedy, keď takéto komentáre začnú moslimskí vodcovia smerovať k vlastnej verejnosti; vštepovať do nich zásady potrebné na dosiahnutie trvalého mieru.

ZDROJ: The Medialine

O autorovi

Avatar Juergena T Steinmetza

Juergen T Steinmetz

Juergen Thomas Steinmetz nepretržite pracoval v cestovnom ruchu od svojich tínedžerských čias v Nemecku (1977).
Založil eTurboNews v roku 1999 ako prvý online spravodaj pre svetový priemysel cestovného ruchu.

1 komentár
Najnovšie
najstaršie
Vložené spätné väzby
Zobraziť všetky komentáre
Zdieľať s...