Pod povrchom židovského života

Nemecký filozof Martin Buber
Nemecký filozof Martin Buber

Populácia východnej Európy, najmä Poľsko a Ukrajina, bola chudobná, často nevzdelaná a chýbal jej spôsob a sofistikovanosť západoeurópskych elít. Vďaka týmto veľkým rozdielom západoeurópski intelektuáli často prejavovali opovrhnutie masami východnej Európy žijúcimi v krajinách, ktoré siahali od Poľska po ruské stepi a od Ukrajiny po Balkán.

Nemecký filozof Martin Buber
  1. Obdobie fin de siècle (koniec 19. a začiatok 20. storočia) bolo zlatým vekom nemeckých vedeckých prác a filozofie.
  2. Obdobie bolo tiež vekom veľkej chudoby vo východnej Európe.
  3. Rozdiely medzi oboma stranami Európy sa prejavovali mnohými spôsobmi. Západná Európa bola bohatá, kultivovaná a sofistikovaná.

To, čo platilo pre všeobecnú európsku spoločnosť, platilo aj pre židovský svet. Napoleonovo oslobodenie Židov z geta Francúzska a Nemecka malo za následok židovskú akulturáciu do západoeurópskej spoločnosti.

Západoeurópski Židia hovorili jazykom svojho národa a preberali európske kultúrne vzorce. Mnohí boli vzdelaní na najlepších európskych univerzitách. Rovnako ako v prípade ich krajanov, mnoho západoeurópskych Židov malo tendenciu pozerať sa na východoeurópskych Židov zhora. Masy poľských, ruských a ukrajinských židov boli chudobní a nevzdelaní v západnom jazyku a kultúre. Žili v dedinách nazývaných shtetls (ako je popísané v „Šumárovi na streche“). Západoeurópski a americkí Židia vnímali svojich východných bratov ako symboly všetkého, kam sa snažili uniknúť.

Práve na tomto rozdelenom kontinente veľký židovský národ Nemecký filozof Martin Buber (1878-1965), strávil prvú časť svojho života.

Na začiatku desaťročí 20. storočia bol Buber jedným z najväčších nemeckých filozofov. Zaľúbil sa do židovského života vo východnej Európe a slúžil ako most, ktorý spájal tieto dva svety.

Pred nástupom nacistického Nemecka bol Buber profesorom na univerzite vo Frankfurte a plodným spisovateľom v nemčine a hebrejčine. Jeho klasické filozofické dielo „Ich und Du“ (Ja a ty) sa stále číta po celom svete.

Mnoho literárnych kritikov a filozofov považovalo Bubera za obra filozofie a sociálneho myslenia začiatku 20. storočia. Jeho akademická práca mala veľký vplyv na rôzne oblasti vrátane lekárskej antropológie, filozofickej psychológie a pedagogickej teórie. Bol tiež prekladateľom biblie. Buberov a Rosenzweigov preklad Hebrejského písma je klasikou nemeckej literatúry.

Buber bol fascinovaný svetom východoeurópskeho židovského života. Aj keď sa jeho kolegovia na shtetl pozerali zvrchu, Buber zistil, že pod drsným povrchom týchto komunít sa skrýva hlboký a živý sociálny svet, svet, ktorý bol veľmi komplexný a sociologicky prepracovaný. Jeho slávne literárne dielo „Chasidské príbehy“ nielenže dodalo dôstojnosti opovrhovanej spoločnosti, ale ukázalo, že hlboké filozofické myslenie nebolo jedinou provinciou západných akademikov.

Buber oživil nielen spoločnú stránku shtetl života, ale aj jeho duchovné vzťahy s Bohom.

Buber nás „pozýva“ do života shtetl. Ukazuje, že tieto dediny, aj keď chudobné na svetské statky, boli bohaté na tradície a spiritualitu.

Pri čítaní Buberových diel sa dozvedáme, že ľudia nútení žiť uprostred chudoby a fanatizmu dokázali transformovať nádeje na činy a nenávisť na lásku.

Buberove „Chasidic Tales“ si môžeme prečítať na dvoch úrovniach. Na prvej úrovni čítame ľudové rozprávky o ľuďoch, ktorí sa pokúšajú prežiť v nepriateľskom svete, vo svete, v ktorom bolo prežitie takmer zázračné. Na hlbšej úrovni nachádzame prepracovanú filozofiu, ktorá čitateľa učí bujarosti voči životu uprostred zúfalstva.

Na celej Buberovej práci vidíme, ako sa obyvatelia shtetlu stali Božími partnermi. Na rozdiel od „sofistikovaných“ Západoeurópanov sa títo „nenároční“ obyvatelia nepokúšali definovať Boha. Jednoducho žili v trvalom vzťahu s Bohom. Ľudia v shtetl používali slová striedmo. Aj keď hovoríme s Bohom, emócie boli často vyjadrené hudbou „neegoona“: piesne bez slov, ktorej spievanie ich priviedlo bližšie k Bohu.

Martin Buber tieto legendy zozbieral, zabalil do akademicky prepracovaných obalov a získal pre nich pocit rešpektu v celom západnom svete.

Jeho knihy: „Hundert chassidische Geschichten“ (Sto chassidických rozprávok) a „Die Erzählungen der Chassidim“ (Hasidické príbehy) ukázali hĺbku ducha uprostred chudoby a predstavili svetu nové pohľady na múdrosť.

Podarilo sa mu preklenúť živú vieru východoeurópskeho židovstva so suchým akademickým životom sofistikovaného Západu, a tak sme si položili otázku, či sa skupina skutočne má lepšie?

Buber ukázal, ako západní akademici roztrieštili realitu, zatiaľ čo vo svete shtetl bolo hľadanie celistvosti. Buber tiež vystavil západnú filozofiu konceptu tzimtzum: myšlienke božského stiahnutia a tým umožneniu posvätenia obyčajného. Pri čítaní Bubera vidíme, ako obyvatelia shtetlov nachádzali Boha všade, pretože Boh vytvoril priestor, v ktorom môžu ľudia rásť.

Buber nekončí popisom vzťahu medzi ľudstvom a Bohom (bein adam la-makom), ale vstupuje aj do sveta ľudských medziľudských vzťahov (bein adam l'chaero).

Pre Bubera sú to len interakcie medzi ľuďmi, ktoré vytvárajú prikrývku lásky a ochrany pred chladom nenávisti a predsudkov. V Buberovom svete neexistuje žiadne rozdelenie medzi politickým a duchovným, medzi prácou a modlitbou, medzi domácimi prácami a majestátnymi. Pravda sa nenachádza v neznámom, tajomnom, ale v očividnom, v interakcii medzi človekom a životom. Buber ukazuje, ako tieto vzťahy menia bezcitný svet a prostredníctvom tradícií robia život hodnotným.

V Buberovom zobrazení shtetl nie je nikto úplne dobrý ani zlý. Namiesto toho je hľadanie teshuvahu, obrátenie sa a návrat k Bohu s úplným bytím.

Buber nám predstavuje, rovnako ako Sholom Aleichem, o ktorom som písal minulý mesiac, bežných ľudí, ktorí nachádzajú Boha v všedných životných rutinách. Buberove osobnosti nepresahujú rámec človeka, ale žijú svoj život tak, aby sa tým, že sú ľuďmi, spojili s Bohom. Buber je príkladom tejto akcie prostredníctvom osobnosti tzadika (duchovného a komunálneho vodcu). Cadik ctil každý deň, robil ho svätým, zázrakom posväcovania únavných a nevzrušujúcich životných rutín.

Buberove spisy popisujú svet, ktorý už neexistuje.

Zničení nenávisťou nacistickej Európy a jej mora predsudkov nám nezostáva nič iné ako príbehy, ale sú to príbehy, kvôli ktorým stojí za to žiť. Je to vďaka racionálnemu nemeckému filozofovi, ktorý utiekol z Nemecka a obnovil svoj život v Izraeli, že aj my môžeme posvätiť bežných a nájsť Boha vo všetkom, čo robíme.

Peter Tarlow ije emeritným rabínom v Texas A&M Hillel Foundation v College Station. Je kaplánom pre policajné oddelenie College Station a učí na lekárskej fakulte Texas A&M College.

O autorovi

Avatar Dr. Petra E. Tarlowa

Doktor Peter E. Tarlow

Dr. Peter E. Tarlow je svetovo uznávaný rečník a odborník, ktorý sa špecializuje na vplyv kriminality a terorizmu na odvetvie cestovného ruchu, manažment rizík v oblasti podujatí a cestovného ruchu a cestovný ruch a ekonomický rozvoj. Od roku 1990 Tarlow pomáha komunite cestovného ruchu v otázkach bezpečnosti a ochrany cestovania, ekonomického rozvoja, kreatívneho marketingu a kreatívneho myslenia.

Ako známy autor v oblasti bezpečnosti cestovného ruchu je Tarlow prispievateľom do viacerých kníh o bezpečnosti cestovného ruchu a publikuje množstvo akademických a aplikovaných výskumných článkov týkajúcich sa otázok bezpečnosti vrátane článkov publikovaných v The Futurist, Journal of Travel Research a Riadenie bezpečnosti. Široká škála odborných a odborných článkov Tarlow zahŕňa články na témy ako: „temná turistika“, teórie terorizmu a ekonomický rozvoj prostredníctvom cestovného ruchu, náboženstvo a terorizmus a výletná turistika. Tarlow tiež píše a vydáva populárny online turistický bulletin Tourism Tidbits, ktorý čítajú tisíce odborníkov v oblasti cestovného ruchu a cestovania po celom svete v anglickom, španielskom a portugalskom jazyku.

https://safertourism.com/

Odoslať
Upozornenie o
host
0 Komentáre
Vložené spätné väzby
Zobraziť všetky komentáre
0
Vaše pripomienky by sa mi páčili, prosím komentujte.x
Zdieľať s...