Salvádor hľadá oživenie v cestovnom ruchu

Tmavohnedé oči Misaela Garciu hľadia s pevným pohľadom na čiernobiele fotografie niektorých zo 75,000 XNUMX ľudí, ktorí boli zabití v občianskej vojne v Salvádore.

Keď vedie ľudí po Múzeu revolúcie, pomaly, ale s intenzívnou vášňou rozpráva príbeh o konflikte.

Z času na čas jeho reč ochabne a potom úplne zlyhá. Zdvihne čiapku a priloží prst na dlhú tenkú jazvu tesne nad pravým uchom, aby vysvetlil prečo.

„V roku 1982 sme zaútočili na malé mesto pod kontrolou vládnych jednotiek. Bokom mojej hlavy prešla guľka. Preto mi niekedy ide hlas.“

Pán Garcia strávil šesť mesiacov v kóme v jednej z poľných nemocníc v džungli rebelov. Vrátil sa bojovať za vysoko vycvičenú partizánsku jednotku špeciálnych síl, kým neboli v roku 1992 podpísané mierové dohody podporované OSN.

Teraz 44-ročný pán Garcia je jedným z tímu bývalých rebelov, ktorí v múzeu v izolovanom meste Perquin na severovýchode El Salvadoru ukážu až 8,000 XNUMX ľudí mesačne.

Toto mesto bolo počas konfliktu známe ako „hlavné mesto partizánov“.

Medzi predmetmi vystavenými v troch jednoduchých miestnostiach sú podomácky vyrobené nášľapné míny, kožené vrecúško, v ktorom boli uložené výkupné za únosy, a americké rádiá zajaté vládnymi jednotkami podporovanými USA.

Jedným z ocenených exponátov sú skrútené trosky vrtuľníka, ktorý zvrhli rebeli. Pri útoku zahynul najvyšší armádny veliteľ, podplukovník Domingo Monterrosa.

Mal na starosti prápor, ktorý bol údajne zodpovedný za zabitie približne 900 civilistov v neďalekom meste El Mozote. Išlo o jeden z najväčších masakrov v novodobej histórii Latinskej Ameriky.

Dôležitosť histórie

Návštevnosť sa podľa riaditeľa múzea Felipeho Caceresa každým mesiacom zvyšuje.

„Reštrukturalizujeme múzeum. Staviame ďalšie dve izby. Dokonca len tento rok prichádza oveľa viac cudzincov z Európy a Severnej Ameriky, aby sa dozvedeli o tom, čo sa tu stalo.“

Salvádorský minister cestovného ruchu Ruben Rochi pripúšťa, že práve toto chcú niektorí návštevníci vidieť.

Poukázal na to, že ozbrojené sily majú svoje vlastné múzeum v hlavnom meste San Salvador, ale pre BBC povedal: „Občianska vojna v 1980. rokoch je súčasťou našej histórie, ktorú nemôžeme skrývať. Ľudia chodia do Berlína, aby sa dozvedeli o holokauste.

„Idú do Hirošimy, aby sa dozvedeli o zhodených bombách. Salvádor nie je výnimkou – turisti chcú zistiť, čo sa stalo.

Smerom na juh od hôr k pobrežiu Tichého oceánu vzniká cestovný ruch úplne iného druhu.

Tieto vzdialené čierne piesočnaté pláže lemované skalnatými bodmi bývali miestom, kde lode zhadzovali zbrane pre povstaleckých bojovníkov. Teraz vysadzujú cudzincov, ktorí sem prichádzajú surfovať na najlepších vlnách v Latinskej Amerike.

Juan Antonio Flores, 40, odovzdáva dosky svojej lodi plnej peruánskych surferov, ktorí sa hompáľajú v teplej vode.

Odpádlovali, aby sa otestovali na bodovej prestávke svetovej triedy s názvom Punta Mango.

"megaprojekty"

Juan teraz zarába trikrát viac ako počas vojny. Usmeje sa a hovorí: „Keď pomyslím na to, aké zlé veci tu boli počas bojov a aké sú teraz, cítim sa hrdý na svoju krajinu.“

Na neďalekom mysu, v tieni niekoľkých paliem s výhľadom na pláž Las Flores, Rodrigo Barraza kontroluje svoje plány a pozerá sa na oblasť, kde bolo vyčistené husté lístie.

Je architektom novej zástavby ôsmich luxusných víl a kúpeľov.

V komplexe, ktorý nesie názov Utópia, budú mať majitelia každý svoje záhrady, bazény a výhľad na oceán.

Ide o prvú stavbu svojho druhu v tomto regióne. Sú na predaj mimo plánu v priebehu niekoľkých najbližších týždňov s požadovanou cenou stoviek tisíc dolárov.

Pán Barraza hovorí, že sa používajú trvalo udržateľné stavebné metódy.

Hovorí: „Toto je skryté miesto a my ho chceme chrániť pred masovým turizmom a komerčným ziskom... Snažíme sa ho udržať v jeho prirodzenom stave.“

Napriek nádejám pána Barrazu sa v Salvádore pripravuje šesť „megaprojektov“, ktoré prinesú ďalšie tisíce hotelových izieb a niekoľko golfových ihrísk.

Tieto odľahlé pláže už nie sú len pre dobrodružných surferov.

bbc.co.uk