Jimmy Carter: „Blokáda Gazy je jedným z najväčších zločinov za ľudské práva, ktoré v súčasnosti existujú na Zemi“

Londýn - Bývalý americký prezident Jimmy Carter v nedeľu označil izraelskú blokádu pásma Gazy za "jeden z najväčších zločinov za ľudské práva, ktoré v súčasnosti existujú na Zemi".

V prejave na literárnom festivale v Hay-on-Wye vo Walese 83-ročný nositeľ Nobelovej ceny za mier povedal: „Nie je dôvod, aby sme sa k týmto ľuďom správali takto,“ odvolávajúc sa na blokádu platnú od r. júna 2007.

Londýn - Bývalý americký prezident Jimmy Carter v nedeľu označil izraelskú blokádu pásma Gazy za "jeden z najväčších zločinov za ľudské práva, ktoré v súčasnosti existujú na Zemi".

V prejave na literárnom festivale v Hay-on-Wye vo Walese 83-ročný nositeľ Nobelovej ceny za mier povedal: „Nie je dôvod, aby sme sa k týmto ľuďom správali takto,“ odvolávajúc sa na blokádu platnú od r. júna 2007.

Carter bol prezidentom v rokoch 1977 až 1981 a bol architektom prelomovej mierovej dohody medzi Izraelom a Egyptom z roku 1979, prvej takejto zmluvy medzi židovským štátom a arabskou krajinou.

Podľa Cartera bolo zlyhanie Európskej únie pri podpore palestínskej veci „trápne“.

Povedal, že európske krajiny by mali „podporovať vytvorenie vlády jednoty“, vrátane Hamasu a hnutia Fatah, ktoré je rivalom palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása.

"Mali by ako prvý krok nabádať Hamas, aby uzavrel prímerie len v Gaze," povedal pozvaným hosťom.

"Mali by povzbudzovať Izrael a Hamas, aby dosiahli dohodu o výmene väzňov a ako druhý krok by mal Izrael súhlasiť s prímerím na Západnom brehu, čo je palestínske územie."

Začiatkom tohto mesiaca mal Carter v Damasku dve stretnutia s exilovým šéfom Hamasu Khaledom Meshaalom. Spojené štáty aj Európska únia považujú Hamas napriek víťazstvu vo voľbách v roku 2006 za teroristickú skupinu a odmietajú s radikálnym hnutím hovoriť.

Odvtedy sa palestínski aj izraelskí predstavitelia snažia význam stretnutí bagatelizovať.

Carter tiež povedal, že Spojené štáty musia začať priame rozhovory s Iránom o kontroverznom jadrovom programe islamskej republiky, ktorý je podľa Západu zameraný na vývoj jadrovej bomby, a to aj napriek tomu, že Teherán to popiera.

"Musíme teraz hovoriť s Iránom a pokračovať v rozhovoroch s Iránom, aby sme Iránu dali vedieť o výhodách a nevýhodách pokračovania v ich jadrovom programe," povedal.

AFP

<

O autorovi

Linda Hohnholzová

Šéfredaktor pre eTurboNews so sídlom v centrále eTN.

Zdieľať s...