Tibet bol pred výročím uzavretý pre zahraničných turistov

PEKING - Čína uzavrela Tibet pre zahraničných turistov a do ulíc Pekingu rozmiestnila vojakov vyzbrojených samopalmi, čo je súčasťou série prísnych bezpečnostných opatrení pred 60.

PEKING - Čína uzavrela Tibet pre zahraničných turistov a do ulíc Pekingu rozmiestnila vojakov vyzbrojených samopalmi, čo je súčasťou série prísnych bezpečnostných opatrení pred 60. výročím komunistickej vlády. V hlavnom meste dokonca zakázali púšťanie šarkanov.

Hoci sa oslavy 1. októbra, vrátane rozsiahlej vojenskej prehliadky a prejavu prezidenta Chu Ťin-tchaa, sústreďujú na Peking, zásah sa rozširuje aj do najvzdialenejších končín rozľahlého národa.

Online boli rozšírené bloky citlivého politického obsahu a sociálnych sietí, ako sú Twitter a Facebook, a došlo k prudkému nárastu e-mailového spamu obsahujúceho spyware rozoslaného zahraničným novinárom. Komunistickým predstaviteľom v celej krajine bolo povedané, aby predkladatelia petícií, ktorí žiadajú o nápravu od ústredných orgánov, zabránili cestovaniu do Pekingu a pokúsili sa vyriešiť svoje sťažnosti na miestnej úrovni.

Bezpečnosť v hlavnom meste je rovnako prísna av niektorých smeroch prísnejšia ako počas minuloročných olympijských hier v Pekingu, pričom jednotky SWAT so samopalmi sa miešajú medzi davmi v centre mesta vyzdobenom národnými vlajkami a farebnými diorámami.

Obyvateľom bolo zakázané púšťať šarkany ako preventívne opatrenie proti vzdušným nebezpečenstvám a tým, ktorí bývajú v diplomatických apartmánoch, ktoré lemujú trasu prehliadky, bolo povedané, aby neotvárali okná ani nevychádzali na balkóny, aby sa pozerali. Predaj nožov bol obmedzený a oznamy vo vestibuloch bytov vyzývajú obyvateľov, aby nahlásili čokoľvek podozrivé.

Oslava národného dňa nasleduje po najnásilnejších a najtrvalejších nepokojoch proti čínskej nadvláde za posledné desaťročia v západných regiónoch Sin-ťiang a Tibete. Etnické nepokoje v hlavnom meste Sin-ťiangu Urumči si v júli vyžiadali takmer 200 obetí a turecký moslimský región zostáva na pokraji nedávnej série záhadných útokov ihlou na verejných miestach.

Rovnako ako po nepokojoch v marci 2008 bol zahraničným turistom podľa miestnych predstaviteľov a ľudí pracujúcich v cestovnom ruchu zakázaný vstup do Tibetu. Nepokoje zo 14. marca 2008 v Lhase sa zameriavajú na čínske obchody a migrantov, ktorí sa od vstupu komunistických vojsk v roku 1950 sťahujú do himalájskej oblasti v čoraz väčšom počte.

Su Tingrui, predajca Tibet China Travel Service, uviedol, že generálneho riaditeľa spoločnosti zavolali na stretnutie v nedeľu večer úrady v tibetskom hlavnom meste Lhasa – 2,500 míľ (4,023 kilometrov) od Pekingu. Povedal, že zákaz nebol vydaný písomne, ale bol oznámený počas stretnutia a bude trvať do 8. októbra.

Ďalší agenti v Pekingu a Lhase uviedli, že vláda prestala vydávať cudzincom špeciálne povolenia potrebné na návštevu regiónu.

"V októbri to výrazne ovplyvní obchod," povedal recepčný s priezviskom Wang z hotela Four Points by Sheraton v Lhase. Pozastavenie povolení „je pravdepodobne súčasťou dodatočných bezpečnostných opatrení. Tento mesiac začínate vidieť v uliciach väčší počet policajných a vojenských jednotiek a policajtov a vojakov na križovatkách, kde predtým nikto nestrážil.“

Bezpečnosť v Tibete sa zintenzívnila v týždňoch pred olympijskými hrami v Pekingu minulý rok a potom opäť vo februári a marci pri citlivých politických výročiach. Tí, ktorí sú v tomto odvetví, uviedli, že tibetský cestovný ruch dostal ďalší úder po nepokojoch v Sin-ťiangu, v dôsledku ktorých sú hotely v Urumči prakticky prázdne.

„Pre turistov nie je rozdiel, či k júlovým nepokojom došlo v Sin-ťiangu alebo v Tibete. Myslia si, že je nebezpečné sem ísť,“ povedal Zhang, pracovník medzinárodnej cestovnej kancelárie Tibet Hongshan International Travel Agency so sídlom v Lhase.

Tan Lin, predstaviteľ obchodnej administratívy Úradu pre cestovný ruch Tibetu, povedal, že zahraniční turisti budú mať od utorka zakázaný vstup, ale tí, ktorí už prišli, budú môcť zostať.

Chu Shisheng, vedúci kancelárie pre južnú Áziu v China Institutes of Contemporary International Relations, uviedol, že zákaz bol motivovaný obavami vlády, že zámorské protibetské skupiny by mohli využiť sympatizujúcich študentov alebo turistov na organizovanie protestov – ako sa to stalo v Pekingu počas olympijských hier. Čína tvrdí, že násilie v Tibete a Sin-ťiangu zosnovali takéto skupiny, hoci úrady poskytli len málo dôkazov.

Hoci sa bezpečnostné opatrenia v Pekingu a inde môžu niekomu zdať prehnané, povedal Joseph Cheng z City University of Hong Kong. Čínski predstavitelia veria, že stojí za to zabrániť aj tým najmenším incidentom a zároveň prezentovať dojem silného a stabilného národa.

"V poslednom roku alebo dvoch rokoch sa v príprave na olympiádu kládol obrovský dôraz na to, aby sme ukázali najlepšiu tvár Číny," povedal Cheng.

Dodal, že predstaviteľom miestnej vlády a verejnej bezpečnosti bolo povedané: "Nechceme žiadne incidenty, takže ak sa niečo stane, máte problémy."

<

O autorovi

Linda Hohnholzová

Šéfredaktor pre eTurboNews so sídlom v centrále eTN.

Zdieľať s...