Počuli ste už ten o nemom Austrálčanovi?

Viete, že máte skutočný problém, keď sa stanete terčom vtipov na internete.

Viete, že máte skutočný problém, keď sa stanete terčom vtipov na internete.

Zoberme si toto, ako to robí v Indii: Moslim sedel vedľa Austrálčana v lete z Londýna do Melbourne a keď boli prijaté objednávky na pitie, Austrálčan požiadal o rum a kolu, ktoré boli umiestnené pred neho.

Obsluha sa potom moslima spýtala, či by si dal drink. Znechutene odpovedal: "Radšej by som bol surovo znásilnený tuctom prostitútok, ako by som mal nechať alkohol dotknúť sa mojich pier."

Austrálčan vrátil svoj drink a povedal: „Ja tiež. Nevedel som, že máme na výber."

Na chvíľu som sa zasmial, kým som sa zamyslel, čo o nás hovoria takéto vtipy. Je ich veľa a spoločnou témou je, že Austrálčania (často Melburnovci) sú hlúpi a morálne bezstarostní. A pijeme príliš veľa.

Na používaní kultúrnych stereotypov v humore nie je nič mimoriadne nové alebo nezvyčajné. Hovorí však niečo zaujímavé o tom, ako je Austrália v tomto regióne vnímaná.

Komentáre čitateľov na webových stránkach anglicky písaných novín, ako napríklad The Times of India, tiež spôsobujú depresívne čítanie. Bežným súborom tvrdení je, že Austrálčania sú hrubí, málo vzdelaní a geneticky predisponovaní na to, aby boli hlúpi, rasistickí a nečestní, kvôli nášmu trestancovi.

Podľa jedného čitateľa by sem mali byť posielaní študovať len bývalí odsúdení z indických väzníc.

Severne od Himalájí sú komentáre zverejnené na webovej stránke štátom kontrolovaného denníka China Daily rovnako jedovaté. Na titulke webovej stránky koncom minulého týždňa bola správa, že minister obchodu Simon Crean potvrdil, že rokovania o voľnom obchode medzi Čínou a Austráliou sa uskutočnia v septembri v Pekingu, a to aj napriek skalnatým vzťahom medzi oboma krajinami.

Toto bol pomerne typický komentár, ktorý bol uverejnený v odpovedi: „Krv v týchto gauneroch sa nedá časom zmeniť... Financovanie teroristov z Austrálie je absolútne neprijateľné. Na podporu gaunera treba gaunera.“

Austrália má vážny PR problém.

V prípade Indie sú protiaustrálske nálady čiastočne prejavom nedávnych udalostí. Odhliadnuc od kriketových vyčíňaní, bol tam hnev nad tým, ako AFP zaobchádzala s lekárom narodeným v Indii Mohamedom Haneefom, ktorý bol falošne zatknutý na základe obvinení z terorizmu.

Indiu, najväčšiu demokraciu na svete, zabolelo aj to, že Austrália odmietla predať jej urán, pretože nepodpísala impotentnú Zmluvu o nešírení jadrových zbraní, napriek tomu, že Austrália vyváža tony tohto materiálu do Číny, komunistickej diktatúry.

Vzťah sa nedávno vyostril v dôsledku násilia voči indickým študentom, ktoré podporili divoké správy v indických médiách.

V prípade Číny sa vzťah zhoršil aj pri sérii nedávnych incidentov. Zahrnuté boli komentáre premiéra Kevina Rudda študentom Pekingskej univerzity o porušovaní ľudských práv v apríli minulého roka; správy o vzťahu Joela Fitzgibbona s podnikateľkou narodenou v Číne Helen Liu; rozhodnutie Rio Tinto odstúpiť od navrhovanej fúzie so štátom vlastnenou Chinalco; zadržanie výkonného predstaviteľa Ria Sterna Hua; a rozhodnutie Austrálie udeliť vízum ujgurskej aktivistke Rebiyi Kadeerovej, ktorú Čína považuje za teroristku.

Tento ošiaľ sa vyostril minulý týždeň, keď čínske štátne médiá z veľkej časti neinformovali o dohode o plyne v hodnote 50 miliárd dolárov, pričom požadovali sankcie proti austrálskemu cestovnému ruchu, vzdelávaniu a železnej rude a obvinili Austráliu, že „stojí na strane teroristov“.

Opozícia sa usiluje o to, aby vzplanutie vypukla politická míľa.

Po obvinení mandarínsky hovoriaceho Rudda, že je príliš blízko Číne, opozičná ministerka zahraničných vecí Julie Bishopová minulý týždeň zrejme zmenila smer a obvinila ho z „nekompetentného“ riešenia vzťahu. V jej tvrdeniach bolo zahrnuté, že Rudd nemal prednášať Číne o ľudských právach a „zbytočne urazil Číňanov“ zverejnením dokumentu o obrane, ktorý označil Čínu za najväčšiu vojenskú hrozbu Austrálie.

Obvinila Rudda, že „zbabral“ vybavovanie víz pre Kadeer a zlyhal v „konštruktívnej spolupráci s Čínou“ v tejto záležitosti.

Naznačoval Bishop, že Austrália nemala dať Kadeerovi víza? Alebo že by Biela kniha nemala označiť Čínu za hrozbu? Alebo že by vláda nemala vyjadrovať obavy o ľudské práva? Mohol by byť Bishop skutočným mandžuským kandidátom Austrálie?

V prípade Indie aj Číny je v stávke veľa. Minulý rok Austrália vyviezla tovar a služby v hodnote 37.2 miliardy dolárov do Číny a 16.5 miliardy dolárov do Indie.

Pre vládu Rudda bude vyvažovanie domácich politických imperatívov a austrálskych hodnôt a komerčných záujmov ťažkým činom.

<

O autorovi

Linda Hohnholzová

Šéfredaktor pre eTurboNews so sídlom v centrále eTN.

Zdieľať s...