Sarawak láka turistov

Kuching, hlavné mesto Sarawaku, najväčšieho štátu Malajzie, je snom umelca.

Kuching, hlavné mesto Sarawaku, najväčšieho štátu Malajzie, je snom umelca. Za jasných večerov sa ľudia zhromažďujú na brehoch rieky Sarawak, ktorá preteká mestom, aby si vychutnali nádherný výhľad, keď slnko klesá pod obzor a mení oblohu na živú, oranžovú a zlatú. Elegantné koloniálne budovy a bujná vegetácia na pozadí sochárskych hôr vytvárajú pocit pokoja a pokoja, ktorý nie je narušený finančnými nepokojmi vo zvyšku sveta.

Štátna vláda si však dobre uvedomuje hrozbu, ktorú predstavuje globálna finančná kríza. Asistent ministra turizmu Hamden Ahmad varoval, že hotely a iní pracujúci v cestovnom ruchu sa musia pripraviť na pokles počtu zahraničných návštevníkov v dôsledku súčasnej ekonomickej klímy. Ministerstvo cestovného ruchu má zároveň ambiciózne plány na zvýšenie počtu hotelových izieb z približne 5,000 10,000 na XNUMX XNUMX v budúcom roku.

Znepokojenie o vyhliadkach odvetvia cestovného ruchu bolo témou mimovládnej organizácie AZAM, ktorá usporiadala konferenciu Združenia novinárov Commonwealthu v Kuchingu. V prejave k delegátom generálny riaditeľ Datu Aloysius Dris dúfal, že kúzlo Sarawaku bude aj naďalej priťahovať turistov napriek hospodárskemu poklesu. V skutočnosti by sa štát mohol ukázať ako útočisko pre tých, ktorí sa snažia uniknúť z prevládajúceho pocitu temnoty inde.

Keď bol pán Dris požiadaný, aby v skratke opísal, čím je Sarawak jedinečný. Bez chvíľky zaváhania odpovedal: „Je to minizóna pokoja. Keď sem návštevníci prídu, často sa pýtajú, prečo sú ľudia takí priateľskí a pokojní?

Povedal, že toto je niečo, čo bolo súčasťou Sarawakovho odvolania, ktoré sa datuje viac ako 200 rokov od predkoloniálnych čias. „Počas našej histórie sa ľudia naučili spolu vychádzať. Čínski, malajskí a arabskí obchodníci, ktorí odišli do džungle, sa naučili jazyk miestnych kmeňov a mnohí sa medzi nimi usadili.“

Túto tradíciu mierového spolunažívania možno pripísať historickej pozícii Kuchingu ako obchodného centra, ktoré v priebehu storočí priťahovalo ľudí z rôznych krajín, aby sa usadili v tejto oblasti. Malajci, Číňania, Indovia, Európania a ďalší sa pripojili k mnohým domorodým skupinám v regióne, aby vytvorili mesto s bohatým a jedinečným kultúrnym dedičstvom.

Pred 19. storočím bol Sarawak pod kontrolou brunejského sultána. Hoci bol Sarawak pokojným miestom, zažil aj obdobie nepokojov, keď sa miestni ľudia vzbúrili proti Brunejskej ríši, pretože boli nútení platiť vysoké dane a iné zneužívanie moci.

V roku 1839 bol privedený James Brooke, bohatý anglický dobrodruh, aby obnovil poriadok a následne sa stal prvým anglickým rádžom zo Sarawaku. Jeho nástupca Charles Brooke bol zodpovedný za mnohé historické budovy rozmiestnené po celom meste a pozdĺž nábrežia. Po tom, čo sa Sarawak v roku 1963 stal súčasťou Malajzijskej federácie, sa Kuching rozvinul na prosperujúce moderné mesto.

Po návrate do súčasnosti a pochmúrnej finančnej situácie pán Dris poznamenáva: „Zatiaľ nedošlo k žiadnemu evidentnému poklesu toku turistov, ale ak sa tak stane, núdzovou pozíciou by bolo urýchliť cestu pre viac turistov z regiónu, ako je napr. ako Brunej, Singapur, Indonézia a ďalšie krajiny juhovýchodnej Ázie. Povedal, že ide o prístup, ktorý bol úspešne vyskúšaný a implementovaný v Austrálii.

Sarawak má množstvo turistických atrakcií a štátne orgány sú silné pri obrane svojho záväzku k ochrane životného prostredia. Štát ponúka návštevy dažďových pralesov, aby si uvidel zoborožca, ktorý je štátnym znakom, alebo stále populárnejšie orangutany, vzácneho langura červenopáseho a iné formy voľne žijúcich živočíchov. Sú tu pláže, rieky a rozsiahly jaskynný systém s najväčšou jaskyňou na svete. Pre tých odvážnejších sú tu možnosti na lezenie, trekking a potápanie.

V Kuchingu bolo povzbudzujúce nájsť čínske a hinduistické chrámy umiestnené vedľa mešít. Miestni obyvatelia sú žiarlivo hrdí na dlhú tradíciu spolupráce medzi rôznymi etnickými a náboženskými skupinami a chcú ju zachovať.

Delegáti z asi dvadsiatich krajín Commonwealthu sa zúčastnili na konferencii CJA v Kuchingu. Pre väčšinu to bola ich prvá návšteva štátu. Keď prišiel čas odísť, všetci sa zhodli, že je smutné odísť, ale sľúbili, že sa opäť vrátia so svojimi rodinami, aby si užili kultúru a bohaté dedičstvo Sarawaku a teplo a štedrosť jeho ľudí.

ČO SI Z TOHTO ČLÁNKU ODniesť:

  • On clear evenings people gather on the banks of the Sarawak river that flows through the city to enjoy the spectacular views as the sun sinks below the horizon turning the sky a vivid, orange and gold.
  • The elegant colonial buildings and lush vegetation set against the backdrop of sculptural mountains create a sense of peace and tranquility unruffled by the financial turmoil in the rest of the world.
  • The state offers visits to rain forests to catch sight of the hornbill that is the state emblem or the ever-popular orangutans, the rare red-banded langur and other forms of wildlife.

<

O autorovi

Linda Hohnholzová

Šéfredaktor pre eTurboNews so sídlom v centrále eTN.

Zdieľať s...